Možnosti liturgickej obnovy v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

Autor:
Publikováno:

Referát na česko-slovenskom študijnom liturgickom stretnutí iniciatívy Coena, 15. 5. 2009, Jablůnka

Ďakujem za pozvanie na toto stretnutie. Ak sa mám podeliť s tým, čo sa deje v oblasti liturgickej obnovy v ECAV na Slovensku, poviem na úvod, že to bude do značnej miery subjektívny pohľad – mne blízke vnímanie tejto témy. Nazdávam sa, že keby tu na danú tému prednieslo referáty viac ľudí z našej cirkvi, boli by názorovo asi značne pestré.

Referát by som rozdelil na tieto časti :

I.    Úvod (o liturgii)
II.    O činnosti (i nečinnosti) Bohoslužobného výboru ECAV na Slovensku
III.    Možnosti liturgickej obnovy v ECAV

I. Úvod (o liturgii)


To, čo poviem v nasledovnom (ako svoje vyznanie) je parafrázou myšlienok dvoch bratov z ECAV, ktorí sa otázkam liturgie a liturgickej obnovy venujú: Tomáša Gulána, učiteľa na Biblickej školy v Martine a Ondreja Kolárovského, zborového farára v Košiciach-Terase. Gulánov príspevok bol uverejnený v Cirkevných listoch (žiaľ už netuším v ktorom ročníku a čísle) a Kolárovský písal o liturgii ešte počas štúdií na EBF UK (prameň tiež neviem bližšie určiť):
 
Urobiť starú pravdu nanovo zrozumiteľnou, pretlmočiť – presadiť ju do prítomnosti tak, aby oslovovala ľudí a oni sa stávali Ježišovými učeníkmi – to je úloha liturgie a služieb Božích vôbec. Nejde to bez Ducha Svätého. Bez očakávania na Neho, bez otvorenia sa Jeho pôsobeniu. A naopak – s Ním sa to darí. Keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči (Skutky 2, 6). Divili sa a vraveli: Počujeme ich hovoriť každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili (Skutky 2, 8).
Aj našou úlohou v súčasnosti je hľadať pod vedením Ducha Božieho spôsob, ako pretlmočiť ľuďom našej doby starú pravdu tak, aby jej rozumeli.
Každá generácia kresťanov – i tá naša - vždy nanovo hľadá, prinajmenšom by mala hľadať prostriedky, ako vyjadriť obsah posolstva, ktoré jej Kristus zveril, ako vyjadriť to, čím žije. Nemusí nás znepokojovať, že úsilie o liturgickú zrozumiteľnosť sa nezaobíde bez otázok, ba že otázky dokonca vyvolá.  I zo Skutkov apoštolov zaznieva otázka: Čo to má znamenať? (Skutky 2, 12). Tiež posmech: Burčiakom sa opili! (Skutky 2, 13). Ale aj otázka: Čo robiť? (Skutky 2, 37).
Zmyslom uvažovania o liturgii iste nie je, aby všetky otázky umĺkli. Môžeme myslieť na známy starozmluvný výrok (5. Mojžišova 6, 20 – 21): “Keď sa ťa zajtra opýta syn: Aký význam majú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh? odpovedz svojmu synovi: Boli sme faraónovými otrokmi v Egypte, ale Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou.“

Na druhej strane vyslovene negatívny dojem z liturgického – bohoslužobného diania, je spravidla nielen prvým, ale často i posledným kontaktom dotyčnej osoby s cirkvou. Liturgiu, to, ako služby Božie prebiehajú, preto nemožno podceňovať. Cieľom liturgie nie je zväzovať účastníkov služieb Božích, ale napomáhať – slúžiť /“leiturgia“/ životu – vtiahnuť našich súčasníkov do zmyslu kresťanského zhromaždenia. Práve to sa dialo na prvé Letnice i v ďalších zhromaždeniach ranej cirkvi.
Biblia nepodáva záväzné liturgické poriadky, ale poukazuje na základné princípy, podľa ktorých sa kresťania majú riadiť, aby ich konanie bolo Bohu na slávu a ľuďom na prospech – úžitok. Božie slovo musí najprv spôsobiť vieru vo vnútri a až potom sa táto môže navonok prejaviť v nových liturgických formách. Je bez pochýb nevyhnutné, aby kresťanské služby Božie, zvestovanie evanjelia malo nejakú formu, no rovnako nevyhnutné je, aby sa práve táto forma neurobila nevyhnutnou. – Nebola prekážkou Duchu Svätému, lebo bez Neho niet ani porozumenia, ani živej viery v Krista. On je ich darcom.
Podstatou kresťanstva nie je nemenná liturgia, ale cieľom liturgie je, napomáhanie rastu viery a lásky, porozumeniu osoby Ježiša Krista, Jeho evanjelia. – Hovorenie rečou, v ktorej sa naši súčasníci narodili.
Cirkev nebude napredovať vtedy, keď počas služieb Božích budeme všetci rovnako vstávať a sadať, spievať a skladať si ruky. Napredovať bude vtedy, keď sa budeme podriaďovať Hlave cirkvi, ktorou je Ježiš Kristus (por. Kolosenským 2, 16 – 20).
Nemôžeme sa tváriť, že existuje jedna navždy platná a univerzálna forma liturgie pre všetky doby, miesta, generácie. No mali by sme sa pýtať, či náš liturgický prejav pomáha ľuďom pochopiť a prijať evanjelium alebo to sťažuje. Mali by sme sa pýtať, či  formy, ktorými chválime a zvestujeme Krista, sú  pre zúčastnených zrozumiteľnou rečou.
Otázka nestojí:   Služby Božie s liturgiou alebo bez nej?; Ani: S liturgiou obsiahlejšou alebo redukovanou? Ale skôr: Kedy a čo? Čo a komu?
Každopádne liturgia má budovať a zjednocovať spoločenstvo cirkvi, ktorá je rodinou Božích detí.
Ostatne, s liturgiou je to podobné ako v rodine. S príchodom každého nového člena v rodine nastávajú určité nevyhnutné zmeny. Ak je vítaný, tak tie zmeny nie sú pre nikoho bremenom, ale všetci spolu budujú spoločný dom, v ktorom sa všetci môžu cítiť navzájom prijímaní. Nový prírastok do rodiny je dôležitejší, ako staré kreslo po predkoch. Ak má cenu kreslo zachovať, tak naučme toho nového člena rodiny vážiť si ho. Zároveň mu však nezazlievajme, že sám radšej sedí na novej otáčavej stoličke.

II. O činnosti (i nečinnosti) Bohoslužobného výboru ECAV na Slovensku


Bohoslužobný výbor (BV) je výborom Synody ECAV na Slovensku: Jeho úlohou je riešiť podnety z cirkevných zborov v otázkach liturgických a bohoslužobných, schvaľovať, resp. odporúčať Synode ECAV na schválenie, prípadne i pripravovať knihy/texty používané na službách Božích a iných bohoslužobných zhromaždeniach v ECAV (napr. pohreboch). Má tiež úlohu iniciovať kroky, ktoré napomáhajú skvalitnenie bohoslužobného prejavu a života ECAV.

Členom BV som od r. 2001. Do r. 2003 bol predsedom BV bratislavský zborový farár Boris Mišina. Po jeho abdikácii bol v r. 2003 na Synode zvolený za predsedu BV Slavomír Sabol, vtedy zborový farár v Bystrom, ktorý bol v decembri 2007 zvolený za biskupa Východného dištriktu (VD) ECAV.
Počas mandátu generálneho predsedníctva ECAV – generálneho biskupa Júliusa Fila a generálneho dozorcu Jána Holčíka (1994 – 2006) boli členmi BV z titulu funkcie všetci 3 úradujúci biskupi ECAV a tiež generálny dozorca a obaja dištriktuálni dozorcovia. Mimo nich mal výbor ďalších cca 10 – 11 členov, ktorí doň boli kooptovaní na základe oslovenia predsedu výboru – spravidla po dohode s členmi výboru. Členstvo niektorých bolo formálne a na pracovné zasadnutia BV častejšie nechodili ako chodili.
Po nástupe nového vedenia ECAV v r. 2006 došlo k reorganizácii celocirkevných výborov. BV má 8 členov. Predsedom je Slavomír Sabol, členmi: Milan Krivda – biskup Západného dištriktu, Margita Dieová – zborová farárka v Martine-Záturčí, Eva Kolesárová – donedávna zborová farárka v Hanušovciach nad Topľou – toho času na materskej dovolenke (býva v Bratislave-Petržalke, kde je jej manžel farárom. Sestra Kolesárová je predsedníčkou Výboru cirkevnej hudby a hymnológie ECAV na Slovensku), Lýdia Kordošová – zborová farárka v Pozdišovciach, Ondrej Majling – zborový farár v Poltári, Daniel Midriak – zborový farár v Svite a Martin Šefranko – zborový farár v Bratislave. Členovia BV majú 6-ročný mandát.

BV zasadal cca 2 krát do roka. Nateraz posledné stretnutie BV bolo 31. 5. 2007. Po zvolení brata Sabola za biskupa VD nebol dosiaľ BV zvolaný. Na Synode ECAV 19. – 20. júna 2009 Látkach (okres Detva) dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou k zmene na poste predsedu BV, vzhľadom na početné iné povinnosti brat Sabola vyplývajúce mu z úradu biskupa Východného dištriktu.

Čím sa BV v uplynulých rokoch (r. 2001 – dosiaľ) zaoberal:


Ako schvaľovací cirkevný orgán BV prezrel a odporučil na vydanie:
-     nový Evanjelický funebrál obsahujúci 155 piesní, ktorý vydal Tranoscius v Liptovskom Mikuláši a uvedený bol do ECAV na Slovensku v advente roku 2002. Je to v užívaní cirkvi štvrtý funebrál (spevník na pohreby) od roku 1740;
-    novú Pohrebnú agendu ECAV (vyd. 2008) – v užívaní cirkvi ôsma od roku 1838. Najväčšou zmenou v nej je transkripcia textov do súčasnej slovenčiny. Je v nej aj poriadok pobožnosti pri zosnulom deň-dva pred pohrebom. K jej príprave viedla i snaha po vnútornom zjednotení všetkých bohoslužobných kníh vydaných v posledných rokoch (Evanjelický spevník /r. 1992/; Agenda ECAV /chrámová, r. 1996/, Pašie / r. 1996/;
-    spevník (spevníček) pre deti a predkonfirmačnú mládež K trónu slávy. Je to I. časť spevníka pre evanjelickú mládež. Práca textová i hudobná na II. časti pre mládež pokonfirmačnú a staršiu, je pokračujúcou prácou do budúcnosti. Prvá časť obsahuje 361 piesní a vyšla v r. 2004. (Škoda, že k spevníčku nevyšiel aj hudobný nosič. Zrejme čiastočne i v dôsledku toho sa spevníček do povedomia širokej ev. verejnosti nedostal).
Pre úplnosť treba povedať, že Evanjelický funebrál, Pohrebnú agendu i spevníček pre deti pripravil a zostavil Hymnologický výbor ECAV pod vedením emer. biskupa VD Jána Midriaka.

Potrebné je tiež dodať, že za jednoriadkovým konštatovaním: BV prezrel a odporučil... sú hodiny strávené nad textami vyššie uvedených bohoslužobných kníh i mnohé diskusie o pripomienkach.
BV dal návrhy k oficiálnym tlačivám ECAV o krste, konfirmácii a sobáši – v snahe, aby sa  stali živšími a s vyššou symbolickou výpovednou hodnotou. Boli vydané v r. 2007.
Vykonal drobné korektúry a doplnky v Agende (napr. poriadok mládežníckych služieb Božích, poriadok požehnania príbytku, konfiteor s Desatorom Božích prikázaní) a odporučil jej dotlač.

BV uznesením 2/2004 odporučil Synode ECAV vydať prepracované a doplnené vydanie Agendy v horizonte 4 – 5 rokov. (Zámerom bolo pripraviť nové modlitby – kolekty, aj prepracovaný Lekcionár. Odozva u oslovených bola malá, resp. BV obdržal kolekty, ktoré nezodpovedali požiadavkám. Prepracované vydanie Agendy je nateraz v nedohľadne).

BV požiadal Školský výbor ECAV, aby do učebných osnov ev. náboženstva zakomponoval témy, ktoré by napomohli zvýšeniu liturgickej gramotnosti členov našej cirkvi, resp. žiada  školský výbor, aby zabezpečil vypracovanie učebnice ev. náboženstva pre žiakov ZŠ, pomocou ktorej by boli oboznamovaní so základmi liturgiky a významom toho, čo sa na ev. službách Božích deje. Predseda BV poveril všetkých členov BV vypracovaním návrhov na témy učebnice o bohoslužobnom živote cirkvi a o jej liturgickom prejave. (Pozn. Tento podnet dosiaľ nebol realizovaný. Synoda ECAV 2009 má za tému: Vzdelávanie a školstvo ECAV na Slovensku).
V zmysle uznesenia Synody ECAV z r. 2006 (E3, E4) má BV v spolupráci so Školským výborom vypracovať liturgické témy pre vyučovanie náboženstva. BV má pripraviť materiál na vzdelávanie dospelých v liturgickej oblasti. K naplneniu týchto uznesení nateraz nedošlo.

V r. 2005 dal BV podnet Zboru biskupov ECAV, aby zvolal Teologickú konferenciu na tému: Teológia evanjelických a. v. služieb Božích. Konala sa v Račkovej doline (pri Pribyline) a výstupom z nej je zborník Teológia evanjelických a. v. služieb Božích (pre EBF UK vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov v r. 2008). (Pozn.: V r. 1998 vyšiel v Tranosciu L. Mikuláš Teologický zborník o úlohe sviatostí pri obnove cirkvi s názvom Viditeľné slovo. Obsahuje príspevky z Teologických konferencií 1996 (Baptisatus sum – Liptovský. Ján) a 1997 (Zmierenie pri stole Pánovom – Liptovský Mikuláš-Palúdzka). Oba zborníky zostavil Július Filo.

BV odporúčal v r. 2005 Synode riešiť otázku bohoslužobného odevu neordinovaných spolupracovníkov v ECAV (študenti teológie, praktikanti. BV navrhol riešiť túto otázku návrhom nového rúcha farebne odlíšeného od používaného bohoslužobného rúcha (luteráka). Dosiaľ vo veci nedošlo k riešeniu.

Pre skvalitnenie služieb Božích v ECAV inicioval BV zmenu formy kázňových prípraviek tak, aby sa docielila väčšia tematickosť služieb Božích. Téma, ktorá bude v kázni načrtnutá, sa má myšlienkovo objaviť v piesňach, kolektách a v apoštolskom pokázňovom požehnaní. Väčšina prispievateľov do Služby Slova – homiletickej prípravke pre duchovných ECAV však túto požiadavku nerealizuje, teda napíše len text kázne či myšlienky k nej, neponúkne však návrh textov koliekt (spievaných modlitieb), či pre danú nedeľu vhodných piesní a požehnania.

Začas bolo na oficiálnych www stránkach ECAV (www.ecav.sk) okienko „Liturgia“, ktoré vytvoril asistent z Katedry praktickej teológie EBF UK Milan Jurík. Malo byť dopĺňané podľa vzoru poľskej ev. cirkvi www.luteranie.pl a webových stránok württemberskej ev. cirkvi. Po zmene vedenia ECAV boli www.ecav.sk inovované a uvedené okienko už na nich nie je. Dá sa nájsť na „starých“ stránkach ECAV cez vyhľadávač Google.

Zdá sa, že plánov by aj bolo – no síl na ich naplnenie už menej. BV ECAV je toho času Šípkovou Ruženkou, ktorá čaká na svojho princa, aby ju zobudil. Príčiny sú viaceré. Objektívna vyťaženosť súčasného predsedu BV v úrade biskupa, ktorý zastáva. Dvom z troch členiek BV sa v nedávnej dobe narodili deti. Okrem predsedu BV aj  dvaja ďalší členovia BV zmenili pôsobisko služby farára. (Ne)činnosť BV je  do určitej miery dopadom – dôsledkom vnútrocirkevných zápasov.
Zostáva nádej, že očakávaný „princ“ sa nájde už po najbližšej Synode ECAV.

III. Možnosti liturgickej obnovy v ECAV


Nehodlám prepadať beznádeji a dobré by nebolo ani čakať posun vpred iba od jedného človeka – predsedu BV. Hoci rezerv je nemálo, sú aj veci, ktoré vzbudzujú nádej. Napr. záujem istej časti neordinovaných i ordinovaných členov ECAV diskutovať o otázkach liturgie. Deje sa tak prostredníctvom diskusie na neoficiálnych cirkevných stránkach www.evanjelik.sk.
Témou tohoročnej Teologickej konferencie (7. – 10. 10. 2009 v Liptovskom Jáne) sú služby Božie. Na stránkach časopisu Melanchton, ktorý vydáva Združenia evanjelických duchovných  (č. 1 a 2/2009 www.melanchton.sk) sa objavilo viacero príspevkov zaoberajúcich sa službami Božími – ich židovskými a ranokresťanskými koreňmi, Večerou Pánovou, pokračujúcou reformáciou služieb Božích. Ich autormi sú či už pedagógovia z EBF UK v Bratislave (Ľubomír Batka, Ján Grešo) alebo vyučujúci z Biblickej školy v Martine (Tomáš Gulán, Katarína Valčová) i farári pôsobiaci v neakademickom prostredí (Ondrej Kolárovský).
Príspevky napomáhajúce zvyšovaniu liturgickej gramotnosti sa objavili v zborových časopisoch (cirkevné zbory Hybe, Prešov, Ružomberok) ale aj v celocirkevnej tlači (Evanjelický posol, Cirkevné listy).
To všetko sú pozitívne signály, lebo ak má k liturgickej obnove dôjsť, je to ťažko predstaviteľné práve bez predchádzajúcej diskusie a vzdelávania členov ECAV i jej duchovných.

Naopak, to, čo sa ušilo horúcou ihlou (Lekcionár trojročný /A, B, C/ poriadok biblických čítaní pre služby Božie – vrátane starozmluvného textu, v r. 2001 – 2005 používaný v ECAV na Slovensku, neprinieslo žiadanú zmenu. Mnohé texty v Lekcionári boli pridlhé na to, aby boli spievané. V cirkvách, kde sa Lekcionár používa sa biblické texty evidentne čítajú, nie spievajú – ako tak je to zaužívané v ECAV na Slovensku. Dochádzalo aj k nejednotnosti v tematickom zameraní nedele, keď podľa Agendy ECAV napr. je Nedeľou dobrého Pastiera 2. nedeľa po Veľkej noci, ale podľa Lekcionára má túto tému 3. nedeľa po Veľkej noci. Pri lepšej príprave by mohol byť Lekcionár pre ECAV požehnaním. Starozmluvné texty zaznievajú na službách Božích vskutku málo, čo je škoda.

Už zosnulý niekdajší člen BV, brat farár Ján Bohdan Hroboň (posledne pôsobiaci v Martine) prízvukoval, že terajšia Agenda vôbec nereflektuje skúsenosť našej cirkvi s časom komunistického útlaku, zdá sa, ako by sme túto dobu prežili zbytočne.
Aj čo sa týka úsilia o liturgickú obnovu a prácu BV práce zastávam mienku, že čo ako prínosné zmeny, musia presadzovať dôveryhodní ľudia. Ak dôveru stratili, ich erudovanosť v liturgických otázkach stratenú dôveru nenahradí.

V Agende je v modlitbách tiež dosť archaických výrazov. Prepracovať Agendu je žiaduce.
Venovať sa je potrebné tiež tvorbe nových slovenských ev. piesní. Pri speve piesní s ťažšími nápevmi by to mohol byť spevokol, ktorý by mal účastníkom služieb Božích pomôcť osvojiť si nápevy týchto piesní. V našom spevníku na nápevoch mnohých piesní ihneď badať, že vznikli v dobe prenasledovania cirkvi. Toto obdobie nám iste stále má čo povedať, no priestor by, podľa mojej mienky, mali dostať aj piesne ktoré sa stali pokladom kresťanstva i piesne mladej generácie.

Nová Agenda ponúka 12 liturgických poriadkov pre stvárnenie služieb Božích. Nie je to málo, predsa blízky mi je názor niekdajšieho člena BV – už spomínaného Jána Bohdana Hroboňa, ktorý na jednom zo zasadnutí BV povedal: Riešenie (liturgickej obnovy) vidím v tom, aby sme v cirkvi vychovávali dobrých, spoľahlivých farárov. Ak biskup či senior vie, že ten – ktorý farár služby Božie nezbabre, potom nie je potrebné mať všetko nariadené predpisom. Ak farárov liturgický prejav nie je na úrovni, potom to, keď liturgiu nespieva je vlastne úľava. Veď to, o čo nám v cirkvi musí ísť, nie je predne dodržanie predpisov, ale skutočnosť, aby služby Božie boli udalosťou, zážitkom, niečím, na čo sa ľudia tešia. V mestských zboroch na tom záleží ešte väčšmi. Ak farár zbabre dvakrát za sebou služby Božie, tretí raz už mnohí neprídu. Príprava na služby Božie nespočíva v tom, že si farár ako tak pripraví kázeň. Ide o to, aby zvesť, spev i modlitby tvorili jeden celok, podčiarkli tému danej nedele. Je správne, ak má nedeľa svoju tému.

Stanislav Grega, (ev. farár v cirkevnom zbore Hybe) je autorom tejto myšlienky: Je tu riziko, že ak nebudeme doboví – „moderní“, tak stratíme mladú generáciu, ale na strane druhej hrozí nebezpečenstvo, že ak budeme len doboví a moderní, tak stratíme identitu a súlad s tým, čo je dôležité. Hrozí nám vyprázdnenosť obsahu. Hrozí nám, že s (použitou vodou) vylejeme z vaničky aj dieťa, že zamenením formy zmeníme aj podstatu a tým to všetko dostane iný zmysel a možno aj nezmysel.

Je dobré, že počet v liturgike vzdelaných teológov, farárov rastie a že prostredníctvom v informácií, ktoré sa tu a tam objavujú  v cirkevnej tlači a na internete, môžu rozširovať svoje poznatky  z oblasti liturgického života aj neordinovaní.
Napriek tomu sa – z môjho pohľadu – liturgické podnety a inovácie na celocirkevnom „poli“ skôr nedarí ako darí presadzovať, resp. ide to veľmi pomaly. Osobne vidím niekoľko príčin tohto stavu.
V ECAV sú rôzne skupiny, medzi ktorými došlo k naštrbeniu či až strate dôvery a otvorenej komunikácie (napr. v súvislosti so zverejnením zväzkov Štátnej tajnej bezpečnosti).
Je tu aj skupina, povedal by som  konzervatívcov, ktorá by sa najradšej  vrátila k stavu pred prijatím súčasnej Agendy ECAV.
Sú tu i ďalší ľudia so solídnym akademickým liturgickým vzdelaním, no bez osobnej skúsenosti vedenia cirkevného zboru, čo vyvoláva isté obavu zmien rýchlymi skokmi.

Najmä v mestách, kde sú mladí ľudia ( – a  nielen oni) konfrontovaní s evanjelikálnou a letničnou spiritualitou, rastie „spoločenská objednávka“ po iných typoch služieb Božích, ako sú služby Božie s tradičnou spievanou  liturgiou. Nie som zástanca populizmu, avšak ak v ECAV aj spomínané hlasy („spoločenskú objednávku“) nebudeme brať vážne, môže sa stať, že v niektorých cirkevných zboroch už liturgickú obnovu nebude pre koho robiť.

Ako klad hodnotím – a do istej miery je to aj dôsledok prijatia novej Agendy – že  sa vo väčšine zborov ECAV na Slovensku prisluhuje Večera Pánova častejšie (spravidla minimálne raz mesačne, pokiaľ viem, v cirkevnom zbore Martin každý týždeň a bratislavskom 4 razy do mesiaca, hoci zakaždým v inom z kostolov).

V Žalme 67, 2 – 4 čítame: „Nech nám je Boh milostivý a požehná nás! Nech rozjasní svoju tvár pri nás. Aby poznali Tvoju cestu na zemi a Tvoju spásu
medzi všetkými národmi. Ó Bože, nech Ťa zvelebujú národy, nech Ťa velebia všetky národy!“
Tieto slová – táto modlitba sa mi javí byť pri úsilí o liturgickú obnovu – nanajvýš aktuálnou. V ECAV na Slovensku potrebujeme v tomto úsilí viac prosiť o Božiu milosť a Hospodinovo požehnanie, ako sa spoliehať len na „princa“, ktorý zobudí  našu „spiacu Šípkovú Ruženku.“ Potrebujeme viac svornosti, lepšie spoločne ťahať za jeden povraz – spoločný „ťah na bránu“. Povedzme aj v tom, že využijeme potenciál v liturgike vzdelaných ľudí i poznatky ľudí pracujúcich „teréne“ – t. j. v cirkevných zboroch našej ECAV. BV by mal byť dobrou kombináciou akademikov a praktikov, ktorí nebudú presadzovať svoje idey, ale to, čo pomôže šíreniu poznaniu trojjediného Boha medzi ľuďmi a Jeho oslave (Žalm 67, 2 – 4).
Veď, ako už bolo povedané, cieľom liturgie je, napomáhanie rastu viery a lásky, porozumeniu osoby Ježiša Krista, Jeho evanjelia (O. Kolárovský) a toto by  malo úsilie o liturgickú obnovu v ECAV sledovať.

Martin Šefranko – člen Bohoslužobného výboru ECAV na Slovensku, zborový farár v Bratislave